Prečo budúcnosť potrebuje hackerov ?

Tento clanok sa snazi ukazat, co sa moze stat v snahe o uskutocnenie vizii v clanku s podobnym nazvom. Treba sa naucit pozerat na akykolvek problem z nadhladu, vzdy vidiet celkovy pohlad na vsetko okolo. Vascina ludi nanestastie vidi len ten svoj maly stvorcek pod sebou.

Tento clanok sa snazi ukazat, co sa moze stat v snahe o uskutocnenie vizii v clanku s podobnym nazvom. Treba sa naucit pozerat na akykolvek problem z nadhladu, vzdy vidiet celkovy pohlad na vsetko okolo. Vascina ludi nanestastie vidi len ten svoj maly stvorcek pod sebou.

Technologie - uspavajuca hudba buducnosti

Prvy bod kritiky: VSETCI publikovani vedci a vyskumnici tvrdia, ze v ICH odbore COSKORO nastanu PREVRATNE zmeny a bude to VYZNAMNYM prinosom. Otazky: Snazia sa kvoli uskutocneniu svojej vizie len predat svojprodukt? (predaj produktu := ciel vizie) Dostali by grant na vyskum, keby toto netvrdili? Mali by rovnako velku podporu, keby povedali, ze vysledky vizii budu az o 80 rokov, a nie o 20-30 rokov t.j. za ich zivota? Boli rovnake sluby v mode aj poslednych 50 rokov? Naplnili sa?

Ked sa blizili 90. roky, bol som skluceny. Zacinalo mi byt divne, ze vsetky novinky slubovane pocas 20 predchadzajucich rokov sa nejako nepriblizuju. "Ved len o 10 rokov bude rok 2000 a budu antigravitacne auta, jazdiace na vzduch alebo vodik a budu tu ine tie prezentovane veci z DALEKEJ BUDUCNOSTI roku 2000." (Do roku 2000 po prevrate prisli sice nejake tie diare a PDA, ale nebolo to nic z toho co by ste mohli vidiet na obrazku roku 2000 z rokov 1970-1980.) Zacinal som mat zly pocit z toho, ze sa tieto veci asi nenastanu. "V blizkej buducnosti budu cesty do vesmiru rovnako caste a jednoduche ako dnes cesta lietadlom." (skutocny citat) Taketo tvrdenia zaplavovali media pred patdesiatimi rokmi rovnako ako dnes. Tiez sa nemozno spolahnut na to, ze "od roku 2000 budeme vyrabat energiu vo fuznych elektrarnach", pretoze to svetove kapacity tvrdili v roku 1950 a neskor. V roku 2000 tvdili znova: "V roku 2050 bude mozne vyrabat energiu fuznou cestou."

Takze ak zoberiem lubovolny slub a budem ho opakovat s kadenciou 1 za 40 rokov, moj vyskumny ustav ma prezitie zarucene. Aspon dufam. Pre istotu toho budem tvrdit viac.

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Cena - cena za pokrok

Na financovanie zariadeni a vedcov potrebnych na vyskumy je potrebny funkcny ekonomicky retazec. Vedec tvori, priemysel vyraba a spotrebitel kupuje. Takyto retazec umoznuje investovat do vyskumu. Oblasti vyskumu sa s casom mierne rozsiruju. Pocet vyskumnikov ale narasta rychlejsie aby novinky radovo zlozitejsie (priklad I4004 -> Pentium4 po dnes, alebo Hercules -> Radeon 9800) mohli prichadzat v pravidelnych casovych intervaloch a tvorit ekonomicky stimul. Su predpoklady pre trvaly vznik dalsich tisicov vedeckych odbornikov, alebo nam chybaju uz dnes? Skutocne je tu dostatocna vedecka zakladna na VSETKY tie vizie?

Spotreba obyvatelov tejto planety zakonite rastie - v mene pokroku. Venujme sa len energetickej spotrebe. Nielen spotrebe fosilnych paliv, ktorych sa v USA spotrebuje 50% svetovej spotreby. Vsetky zariadenia, ktore clovek vyrobil potrebuju energiu, ci uz pocas prevadzky alebo tiez vyroby.

Vznikaju otazky: Ake je mnozstvo volnej tepelnej energie, ktorym obstastnujeme tuto planetu? Ake je maximalne mnozstvo, ktore si mozeme dovolit dlhodobo uvolnovat? Venujme sa prvej otazke. Z jednej starsej schemy vidno, ze v pomere 100% k energii dodanej planete Zem Slnkom je z ludskej cinnosti 0,005%, z geotermalnej 0,02%. Na fotosyntezu sa spotrebuje 0,1%, na vietor 2% slnecnej energie. Ulozena mrtva organicka hmota (buduce fosilne paliva) tvori 0,004% energie dodanej slnkom. Tieto cisla by ukazovali na 25% prekrocenie trvale udrzatelnej spotreby, ale... Spotreba paliv / produkcia volnej tepelnej energie stale rastie, azda linearne s casom. Sucasnym tempom mozeme ocakavat dvojnasobnu spotrebu paliv v rozpati rokov 2020-2030. Popritom sa ale v 1991 na svetovej konferencii v Rio de Janeiro zavazne dohodlo znizovanie spotreby fosilnych paliv (a tym aj produkcie) na 50% spotreby roku 1991. Zacali sa kvoli tomuto hromadne vyuzivat obnovitelne zdroje? (Pripadne jadrove elektrarne ;)) Alebo bojuje kazdy stat za seba a svoje zaujmy? Slovensko dnes stoji na strane tych "dobrych", lebo sa o to administrativne staraju ludia ktorym na tom zalezi. Skoda len, ze na nas nezalezi.

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Setrenie

Kolko zdrojov planety usetrim ak kupim 1.4m^2 solarny panel dodavajuci 100W elektrickej energie, ak sa kremik samotny vyraba metalurgickym procesom, ktory spotrebuje kilogramy zemneho plynu a dalsich zdrojov planety? Co v skutocnosti setrim? Pouzijem aj akumulatory? Aku maju zivotnost, udrzbu? Ako a KTO ich spracuje po dobe zivotnosti? Nezaujima ma to?

Kolko zemneho plynu, vody a vzduchu treba na 10x10mm plochy high-tech kremikoveho produktu, alebo napriklad na 256, 512 MB DIMM? Zagooglite, v agenturach bola tato sprava. Ohromny udaj. (kilogramy ropnych ekvivalentov a hektolitre vody) Nasa narocnost na spotrebu musi klesnut a zivotnost stupnut; tiez vyuzite, optimalizacia dostupnych kapacit pocitacov by malo byt lepsie. ("Oh, look at that fancy colourful 3-D screensaver running on my computer for days!")

Vela reci o obnovitelnych zdrojoch, ale ziadne kroky. "Budeme jazdit na vodik!" Viete ako sa priemyselne, vo velkom, vyraba lacny vodik? Elektrolyzou? KDEZE! To by mal cenu aspon 2x vacsiu ako elektricka energia. Ako teda? Rozkladom metanu - zemneho plynu. Takto sa tiez ziska uhlikovy prasok roznych charakteristik ako plnivo do pneumatik a mnohe ine ucely. Taktiez je relativne lacny a ma vysoku zakladnu cistotu.

Existuje vobec prirodzena cesta? Ano. To, co sa dopestuje "na poli" mozno pouzit ako palivo. Mozno to premienat reakciami. (oxid uholnaty, metanol; etanol, bionafta a pod. [hoci motory ju neznasaju]; pomocou syntezy sa da vyrobit aj 100% ekvivalent sucasnych motorovych paliv, ak by bolo treba.) Spalne produkty - najma oxid uhlicity - musia byt opat v potrebnej miere vstrebavane touto planetou. Mame tu opat svetove zelene plochy (a oceany) a to, co pestujeme s pomocou slnecnej energie. Voila, kruh sa uzatvara. S malym obmedzenim. Mnozstvo toho co dopestujeme a vytazime je obmedzene prisunom energie zo slnka. Ked sme u toho: Kde sa vyrobi vacsina kysliku planety? Vo svetovych moriach, samozrejme. Ako su na tom? Zle. Navyse je to tam samy sajrajt, lebo to nema kto strazit. A tiez im neprospieva globalne oteplovanie a niektori sa obavaju ze klimaticke zmeny vazne ohrozia ich doterajsiu funkciu.

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Hranice moznosti - ako ich obist? (Trafime nitou do ihly?)

Venujme pozornost niekolkym faktom ktore poukazuju na to, ze by sme kontinualny rast vykonu a obsahu v pocitacovej oblasti nemali brat ako uplnu samozrejmost.

Zlata doba polovodicov bola dovtedy, pokial sa zmensovanie prvkov pohybovalo nad hranicou 1 mikrometra. Islo to jednoducho a bez problemov. S urcitou pomocou sa dala opticka litografia a jednoduche zmensovanie pouzit do velkosti asi 0.5um.

Velkosti pod tento rozmer sprevadzaju nespocetne prekazky pri navrhu a vyrobe, samozrejme, prekonavame ich pokrokom vo vede a vyskume, zlozitejsimi a drahsimi fabrikami a zlozitejsimi a drahsimi vyrobnymi postupmi. Cena litografickych masiek je asi milion USD pre najnovsie technologie a len niekolko 10-tisic USD pre 2um masky.

Pamatate si na zaciatok 90.-tych rokov? To bolo reci, ze dalsi pokrok (najprv na 1um, potom ze pod 1um) bude mozny len so zavedenim elektronovej alebo roentgenovej litografie. Rentgeny aj elektronova litografia nemaju v masovej vyrobe miesto a zda sa, ze sa tam nikdy ani nedostanu.

Dosiahnuty pokrok mozno povazovat za skutocny uspech, ako i to, ze dnesny tranzistor "napadne pripomina suciastky vyrobene pred 30 rokmi", a tiez ze su tu sposoby ako sa dostat k hranici odleptavania a manipulacie po jednotlivych vrstvach molekul a atomov, da sa hovorit o pokracovani po 30nm sirku ciary v roku 2014, ale kto si mysli ze prechodom z 250nm technologie na 125nm technologiu dosiahne stvornasobnu hustotu komponentov je na velkom omyle. Niekedy sme radi, ak zo zdvojnasobenia teoretickej hustoty prvkov (sirka z 0.36 na 0.25) dosiahneme aspon 50% narast v hustote tranzistorov.

Navrh pamati ma oproti navrhu vseobecnych logickych obvodov vyhody, ktore umoznuju dobre vyuzitie novych technologii pretoze sa pouzivaju opakujuce sa rovnake prvky.

Navrh inych logickych obvodov sa stretava s obtiazami spojenymi s navrhom, aplikaciou a vyrobou v podstatne vacsej miere.

Dovodov je viacero: odpor vodicov spajajucich jednotlive tranzistory zacina byt neunosne vysoky, prenos signalu otazny, struktury napajania obvodov zacinaju byt tazko vypocitatelne. Ako sa jednotlive vodice priblizuju k sebe, kapacitna a induktivna vazba sposobuju, ze sa ich signaly zacinaju navzajom rusit. Da sa to osetrit, ale stoji to cas a priestor. (Napriklad jeden model Athlonu nedavno meskal ~9 mesiacov.) Dalsi priklad: Tranzistor v 1um technologii mal dobu reakcie 20ps a 1mm dlhy vodic mal odozvu pre sirenie signalu 1ps. Pre 0.1um technologiu: tranzistor 5ps, 1mm vodic 30ps. Pre 35nm technologiu v 2011-2014: tranzistor 2.5ps, 1 mm prepojenie 250ps. Planovane frekvencie ~3.6-13.5 GHz.

Dalsi zabijak: Difuzia atomov bola, je, a bude, a pri zmensovani prvkov prave na atomove velkosti prinasa nove problemy s vyberom materialov a zivotnostou vyrobenych suciastok. Navyse sa tu pridava elektromigracny efekt, kedy difuziu atomov urychluje napatie. Rovnake napatie na polovicnej hrubke - dvojnasobna sila elektrickeho pola. Pri 10-2um technologiach to este nikoho netrapilo. A ani nemuselo.

Tlak na vyrobcov sposobil, ze informacie o pouzitej vyrobnej technologii je tazke ziskat, alebo su uplne nepravdive. "I asked him which form of lithography might be used at the 32- and 22-nanometer nodes. Progler, who once managed IBM's optical-lithography development, laughed and said he thought the whole idea of "nodes" on the road map would "diffuse away" after the 65-nm generation." Chris Progler po preskumani desiatich 90-nm produktov zistil, ze boli vyrobene litografiou s rozlisenim od 110 do 170 nm a "ziadny z nich nemal nikde 90-nm konstrukciu". Ako sa to stalo? Marketing zadefinoval technologiu ako "(zakladnu sirku ciary 120nm + sirka (dlzka) podleptaneho hradla 60nm ) deleno 2 = 90nm".

Bude pokrok mozny aj nadalej? Dake riesenia do buducnosti by boli, ale... este nie su a povazovat komplikovanu vec za vybavenu skor ako sa na nu poriadne pozrieme je chybne (vid uvody o 90. rokoch). Napriklad: V MIT demonstrovali opticke prepojenie vzdialenejsich miest na suciastke, co by v buducnosti mohlo byt napomocne pri budovani najrychlejsich procesorov a podobnych suciastok s > 100 mil. tranzistormi. Ale je tiez mozne, ze tento pekny napad bude mat realizacne prekazky a pojde sa inou cestou.

Problemom zostava: Uzsie, kratsie alebo tensie ako jeden atom alebo molekula to predsa byt nemoze. Uz pri 90nm technologii je hrubka izolantu pod hradlom len niekolko molekulovych vrstiev. Je dufam kazdemu jasne, ze v ziadnom zo 100 milionov tranzistorov procesoru nesmie byt defekt na tomto mieste. Pre zmensovanie dodnes bolo nutne vytvorit nove struktury tranzistorov a vyhladat nove materialy. Pritom castokrat zmensenie neznamena umerne zvysenie hustoty tranzistorov, ale aspon vyssie maximalne rychlosti.

Zostrucnim: takzvane "low-k" a "high-k" dielektrika a naparene medene prepojenia su nutne pre dalsie zvysovanie vypocetneho vykonu. Dielektrika s malou permitivitou - umele hmoty - sa pouzivaju ako izolant oddelujuci substrat a prepojovacie vodice navzajom, ich zakladom je obvykle polyimid, vyvinute v IBM. Dielelektrika s velkou permitivitou maju nizsiu ekvivalentnu elektricku hrubku v porovnani s oxidom kremicitym, ich pouzitie bude sluzit ako izolant medzi hradlom a kanalom. Intenzivne sa skuma niekolko variant, pretoze ich potreba je urgentna. Co sa tyka inych polovodicov, kazdy ma svoje specificke miesto. Napriklad GaAs ma titul: "Arsenid galia je perspektivnim materialem budoucnosti. A navzdy nim zustane." Novovyvinute SiGe technologie drtia GaAs na celej ciare (IBM a Infineon [Siemens Semiconductor]). Ostava este niekolko perspektivnych polovodicov (omnoho rychlejsich, ale nevhodnych na masovu vyrobu), ale ich masove komercne vyuzitie sa blizi velmi, velmi pomaly (hoci rast tam je).

Pre technologie blizkej a dalekej buducnosti (hranica 2011-2014) je treba navrhnut uplne nove typy konstrukcii pocitacov, alebo recyklovat sucasne konstrucie. Dovodom je velka zotrvacnost sposobu vyvoja softwaru a noveho myslenia pre navrh programov, taktiez otestovanie a navrh uplne novych konceptov trva dlho. Jeden navrh hovori uskupeni na 20x20mm platku, kde ma byt SMP s 16 procesormi na 10GHz, 4GB RAM a "konektor" na externe prepojenie. Pouzite procesory su len recyklovane POWER4, vyvijane a pouzivane uz asi 10 rokov. Toto by s podpornymi obvodmi mohlo byt v "kocke" 20x20cm a z tychto by sa dala vyskladat "stena". 8x8 blok by daval 20Tflops a 256GB RAM. Spotreba do 10-20kW. Dinosaurie pocitace sa vracaju. Aj pre tento najjednoduchsi pristup recyklacie technologii autori priznavaju: vyvoj bude stat vela penazi a to este musi vsetko ist podla planu! Nutnostou bude vyvinut a zaviest technologie ktore si budu sami testovat (neustale, run-time!) svoju funkcnost a obchadzat nefunkcne bloky, ktore budu bud pod vplyvom okolnosti alebo pod vplyvom casu "vypadavat".

To, ze sa uz v 1985. sa zacala era nanotechnologii, ked daky vedec poskladal z 35 atomov xenonu napis IBM, nam podnes neprinieslo nich hrozostrasne prevratneho. To ze to bude uz pomaly 20 rokov nieco napoveda o tom co by sme realne mohli ocakavat o dalsich 20 ci 40 rokov. Mozno sa uz vtedy dockame nejakych schopnejsich prejavov nanotechnologii, ako to je v clanku "Preco nas buducnost nepotrebuje", teda ak nas dovtedy neznicia zmeny pocasia, kedze hospodarske straty a skody sposobene pocasim nemienia klesat, iba rastu. Mimochodom, viete co sa stalo, ked vyvinuli nove osivo s vyssimi vynosmi ktore by malo pomoct africkej ekonomike? Cena danej obilniny poklesla, takze vsetci ti africki farmari ktori si toto super osivo nemozu dovolit isli este nizsie so ziskom. A okrem toho toto osivo ma vyssie vynosy v miernych pasmach, ako napriklad v USA. A to nie je ziadna vynimka ako zaver uspesneho vedeckeho pokroku. Na tejto planete je to skoro pravidlom.

V roku 1999 bol vedeckym kruhom predstaveny vysledok projektu Milipede, ale ani 5 rokov po tom sme nevymenili nase harddisky za Milipedy. Nanotechnologie sa rozvijaju, rozmahaju a aplikuju, ale nieze by sa chystali nas pohltit. Jednoducho existuju ako sucast veci, ktore sme denne pouzivali aj pred ich zavedenim. A takto to BUDE aj nadalej.

Z ineho konca: V jednu chvilu isty vyskumnik z IBM varoval: Uhlikove nanorurky v praxi nikto zatial nepouzil a zda sa, ze vobec coskoro ani nepouzije, zatial co sa media predbiehaju vo vychvalovani tejto technologie. Sam sa priznam, ze koncom 2003 som tiez pocul od kolegu v praci, ze sa dnes bezne pouzivaju nanorurky v tranzistoroch (Pentiach) a nieco v zmysle, ze to je jednoduche ako facka. Kedze ti co vyrobili a predstavili tranzistor s hradlom z uhlikovej nanorurky boli z IBM a zaroven nas varovali aby sme nekricali HOP!, zakial nepreskocime, mali by sme sa spravat zodpovedne a nechvalit rano pred vecerom. Plati to aj pre novinarov s modrou knizkou a dekadicky dvojcifernym IQ.

Pripomeniem este vysledky nedavneho uspesneho pokusu o vytvorenie molekularnych logickych obvodov (oktober 2002). Trvalo par hodin, kym naskladali z molekul oxidu uholnateho domino ktore idu otestovat a potom sa dalo pouzit iba raz. Ustalenie vysledku na vystupe trvalo najviac niekolko sekund. Niet sa co divit, pri teplote 4-10 Kelvinov a ultravysokom vakuu by sa vam tiez nechcelo hybat, ani keby to bolo len 17 nanometrov. Maju vyhliadnute aj ine metody spracovania signalu na atomarnej urovni, zatial bez konkretnych vysledkov (obvodov).

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Vsuvka

Mnozstvo investicii ktore v USA vlozili do jadrovych vybuchov dosiahlo celkovo 3.5E12 USD. Pravda, urychlilo to dakym sposobom jadrovy vyskum, ale stali vysledky za tu cenu? Ludstvo by mohlo byt ovela dalej ako dnes, s mensimi nakladmi, ak by bol svet ako system spravne a efektivne funkcny. A sme tam kde predtym. Nie su to technologie co nutne potrebujeme, nie su to technologie co nas obmedzuje, je to vsadepritomny system spolocenskeho zriadenia napriek, alebo skor prave kvoli snaham vylepsit alebo zhorsit ho. Americania ospevovali demokraciu, rusi komunizmus, my socializmus. Dnes americania tvrdo zastavaju komunisticke idealy, nazory a postupy, cinania zase zavadzaju tvrdy kapitalizmus (vykoristovanie robotnikov ;)). Celkovo nikto nevie co je vlastne dnes cierne a co biele, vsetko zanika pod roznymi odtienmi sedi. A sedych ludi nezaujimaju fakticke rozdiely. Zhltnu to co im date.

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Peniaze - relativna velicina, ktora sa predava a kupuje

Suhrn dlhov vsetkych statov je mnohonasobne vacsi ako prijmy vsetkych statov sveta. To nie je len SR, CR, Nemecko, USA a Japonsko. Vsetci. (Japonsko ma zahranicny dlh priblizne 10^15 yen, dnes sa odhaduje na 160% HDP.) Peniaze v medzinarodnych pozickach su len akousi vzajomnou zarukou, "akciami" statov a predmetom vymenneho obchodu.

Peniaze v medzinarodnom meradle su LEN dalsim tovarom na trhu. Po 11. septembri vznikla otazka, ci tento celosvetovy (alebo aspon americky) galimatias spadne ako pred 2. svetovou vojnou, ale - stastie nas vsetkych - svetovy trh sa zachoval rozumne. ("Cely svet stoji na nasej dovere.") Mimochodom, cim su kryte bankovky SR? Zlatom a statnymi ceninami ako za CSSR? Nie, len nasou doverou - tym, ze ich pouzivame. To urcuje ich prakticku hodnotu.

Vsetci zijeme na dlh. Autor a osobnosti v clanku "Preco nas buducnost nepotrebuje" predpokladaju vyvoj udalosti pri pokracujucom nerusenom vyvoji ekonomiky sveta a neobmedzeneho rastu. Avsak, dokedy mozeme len brat bez toho aby sme aj patricne vracali odplatu? Az pokial jedneho dna nevyjde slnko? Pokial sa cast Beneluxu a cast Nemecka neutopia? Pokial nebude co jest kvoli suchu alebo zaplavam? Pokial nebude v lete snezit len 1 den ale rovno dva tyzdne? (Nedavno v Nemecku veselo snezilo.)

Vazeni, tato planeta nas ma uz aj tak plne zuby. Je nacase uzavriet s nou mier, lebo ked sa na***ie tak bude s nami zle. My musime zaviest sposoby trvale udrzatelneho rozvoja. Odborne studie o tom co, kedy a ako treba urobit su spravene, ale Bushova administrativa a po nich aj Putinova sa rozhodli toto znova neprijat ('nas by to obmedzilo a preto je to zly napad'). ZMENA sa zacina Kjotskym protokolom. TATO planeta si poradi aj bez nas. Ale co si pocneme MY bez nej?

Je absurdne, ze to vobec cele funguje.

Upozornujem, ze nepodporujem ziadnych eko-aktivistov s prazdnymi hlavami, ani vizionarov nanotechnologie, mal som len v umysle poukazat na to, ze uz dnes zijeme na hranici moznosti a bez hladania rovnovahy a ustupkov na NASEJ strane tento nas domcek z kociek jedneho dna spadne. Tento rok som si uzil posunuteho klimatickeho pasma az-az.

Pripomeniem niektore Sci-fi vizie buducnosti obsahujuce technologie z minuleho clanku "Preco nas buducnost nepotrebuje", su tam samozrejme nacrtnute problemy, ktore by sme pri takom Sci-fi vyvoji mohli ocakavat: Ghost in The Shell (1995, film), Deus Ex (2003, hra), System Shock 2 (1999, hra), Total Annihilation (1996, hra, v deme bol niekolkostranovy dokument vizii nanotechnologii, zial som ho nenasiel :(). V tychto informacnych pramenoch su do detailu rozpracovane a aplikovane nanotechnologie, v pripade System Shock 2 dokonca subnanotechnologie (skladanie samotnych atomov ;)). Ked porovnate rozpocet uvedenych zdrojov s rozpoctom mnohych novinarov, bude vam jasne, ktory z nich mal dovod zaoberat sa futuristickou problematikou detailne.

Nastastie: Zivot nie je Sci-fi, je iny, ani lepsi ani horsi, jednoducho iny. A trochu realnejsi a rozumnejsi ako nase predstavy buducnosti.

Zaver?

Aj na ty si sucastou tvorby buducnosti. TY len rob to, co sam najlepsie vies.

P.S.: Je totiz dost dobre mozne, ze raz ta buducnost bude velmi, velmi potrebovat. P.S.2 Kto iny by mal zachranit svet, ked nie ty?

Game over

Článok môžete nájsť aj na hysterii, v prielome 23#7

Související články

• Prečo používat linux ? (25. červenece 08, 10:07)
• Skupina hackerov publikovala emaily Sarah Palinovej (19. září 08, 16:09)