Gobuntu – slobodnejšia variácia Ubuntu

Spomeňme si, ako sa vlastne objavil operačný systém s jadrom Linux. V 80. rokoch prevládal medzi operačnými systémami Unix – bolo to v čase, keď sa pod počítačom rozumel halový stroj, ku ktorému sa viacero používateľov pripájalo pomocou textových terminálov a spoločne zdieľali procesorový čas. Okolo roku 1984 vznikol projekt GNU, z ktorého sa postupne vyvinul operačný systém GNU/Linux.

Spomeňme si, ako sa vlastne objavil operačný systém s jadrom Linux. V 80. rokoch prevládal medzi operačnými systémami Unix – bolo to v čase, keď sa pod počítačom rozumel halový stroj, ku ktorému sa viacero používateľov pripájalo pomocou textových terminálov a spoločne zdieľali procesorový čas. Okolo roku 1984 vznikol projekt GNU, z ktorého sa postupne vyvinul operačný systém GNU/Linux.

Podstatou filozofie GNU zostáva sloboda softvéru, ako protiklad vtedy proprierátneho Unixu. GNU dáva slobodu používať softvér na ľubovoľný účel, skúmať jeho funkcie, upravovať ho a šíriť ďalej. Práve fakt, že ktokoľvek môže zasahovať do kódu, spôsobil veľký rozmach tohto operačného systému. Ako sa však postupne GNU/Linux rozšíril aj medzi bežných používateľov, začal sa mierny odklon od základnej filozofie. Väčšina distribúcií teraz často obsahuje proprietárny softvér – najmä zatvorené ovládače, podporu „neslobodných“ formátov (ako MP3) a podobne.

Pre tých, ktorí vyžadujú dodržiavanie pôvodnej filozofie do bodky, existuje niekoľko distribúcií, ktoré sa jej striktne držia – napríklad Debian a gNewSense. GNewSense je oficiálne podporovaná distribúcia Free Software Foundation (organizácia právne zastrešujúca GNU) a ide o variáciu Ubuntu, ktorá pre zmenu pochádza z kódu Debianu.

Ubuntu samo osebe takisto dodržiava zásady slobody s výnimkou, keď je implementácia proprietárneho softvéru potrebná na funkčnosť systému. Preto sa v Ubuntu stretneme so zatvorenými ovládačmi na Wi-Fi. Vývojári aj priaznivci Ubuntu sa však rozdelili, keď padlo rozhodnutie implementovať do základnej inštalácie aj zatvorené ovládače grafických kariet „iba“ pre podpore akcelerovaného grafického prostredia.

Niečo ako odpoveď na tieto obavy je ďalší odvar Ubuntu – Gobuntu. Nejde o nič iné než Ubuntu s odstráneným proprietárnym kódom aj obsahom. To znamená, že okrem ovládačov neobsahuje inštalácia ani PDF, video, zvuky a nič iné, čo sa nedá slobodne distribuovať alebo upravovať. Gobuntu je distribúcia pre linuxových extrémistov (aj keď v trochu inej podobe ako Slackware alebo Gentoo), ktorí dokážu so šťastím rozbehať takýto okresaný systém na svojom počítači. Ako píše Mark Shuttlworth, ak sa vám podarí Gobuntu nainštalovať, znamená to, že „hviezdy utvorili vhodnú konšteláciu, aby vám umožnili užívať si váš hardvér s plne slobodným softvérom“. To síce neznie úplne optimisticky, ale v komunite existuje názor, že iba striktným odmietaním proprietárnych formátov a ovládačov sa aj veľké firmy prinútia k podpore linuxového sveta.

Gobuntu je už niekoľkou variáciou Ubuntu – zatiaľ máme oficiálne varianty Kubuntu a Xubuntu (s prostredím KDE, respektíve Xfce namiesto Gnome) a Edubuntu pre školstvo, navyše existuje niekoľko odnoží, ako je Ubuntu pre mobilné zariadenia. Gobuntu konkuruje najmä Debianu a gNewSense a bežný používateľ sa oň pravdepodobne nemusí zaujímať, iba ak na skúšku, či má plne podporovaný hardvér. Na lepšiu podporu bola vytvorená wiki, kde bude vytvorený zoznam komponentov, ktorými sa môžete riadiť, ak si chystáte kúpiť notebook a chcete, aby bol plne podporovaný podobnými distribúciami.

Aktuálne dostupná verzia je založená na Ubuntu 7.10, distribuuje sa ako CD image.

Zdroj ITNews.sk

Související články

• Začiatky s linuxom (Linux Ubuntu) (20. červenece 08, 19:07)
• Zakladateľ Ubuntu chce Linux na desktope krajší ako Mac OS X (29. červenece 08, 05:07)
• Ubuntu zamestnalo expertov na UI, chce dobehnúť Mac OS X do dvoch rokov (15. září 08, 18:09)